Zákon milosti je láska

„Zákon milosti je láska. Ak niečo pre druhých robíme z lásky a súcitu, dávame milosť.“

Tento krásny citát som niekde čítala ( autora neviem ) a ja by som ešte doplnila, že súcitná láska je láska pomoci  a nie ľútosti.

Prečo  toto všetko píšem…možno uplynulý  koniec roka, či úmrtie blízkeho člena rodiny,  uvedomujúc si našu pominuteľnosť a čas ktorý máme tu v tomto živote ešte darovaný. Ako ho využijeme, je na nás.

Prečo sa ľudia boja smrti? Lebo na jednej strane je to strach z neznámeho, na druhej strane strach z nového. Je to tak aj v živote. Niektorí veľmi ťažko menia či už svoj spôsob života, myslenia, konania. Jednoduchšie je zostať pri tom tradičnom, zabehnutom, bezpečnom,  istom. Aj ja som taká celé roky či desaťročia bola. A ešte som bola na to hrdá, že nepopustím…držím sa tradícií, toho naučeného, zabehnutého, čo sa patrí… Aj keď nie som proti určitým tradičným hodnotám, ktoré máme ako dedičstvo po našich predkoch, rodových líniách… aj do nich je dôležité vniesť energiu súčasnosti, tzv. ich určitým spôsobom zmodernizovať, môžeme povedať transformovať . Napríklad ako v móde……aby mali čo povedať súčasnej generácií, ľuďom, tu a teraz. Pretože to „staré“ nás nikde neposunie ďalej. Stále sme potom v jednom a tom istom „začarovanom“, či uzavretom kruhu. Stále v rovnakých energetických prúdoch, cez ktoré nedovolíme aby prišli iné. Prečo? Lebo strach. A je jedno ako si ho pomenujeme.

Čo je vlastne strach a ako vzniká či ako pôsobí? Strach spôsobuje nedostatok viery, nádeje, dôvery.

Ponúkam toto poznanie ktoré prišlo klientke, ktorej som robila regresnú terapiu.

Potrebujeme stále veriť. Je dôležité, aby sa dôvera  nestratila. DÔVERA je súčasťou Lásky. Ak máme dôveru, potom vytvoríme bezpodmienečnú Lásku. Ak sa stratí vzájomná dôvera, stratí sa aj Láska bez podmienok. Sú navzájom prepletené. Nemôžu existovať  jedna bez druhej. Sú svojou vzájomnou súčasťou.  Je to ako iskrička, ktorá preletí a osvetľuje priestor. Jej svetlo prináša NÁDEJ.  A keď sa stratí. zomrie aj nádej. Je súčasťou NÁDEJE. A nádej prináša VIERU. Keď stratíme nádej, nedokážeme nájsť svoju vieru. Keď mám vieru, nájdem svoju cestu a po ceste tak ďalej kráčam s vierou, nádejou, láskou a dôverou a tak dokážem prísť DOMOV. Keď našu cestu osvetľuje, viera, dôvera, nádej a láska, vždy prídeme domov. Vždy sa domov navrátime. Ale ak stratíme jednu súčasť, stratíme svoju cestu. Oni sú prepojené, sú jedno. Ak stratíme ktorúkoľvek  z nich, tak stratíme všetky.  Je jedno, ktorú z nich. Vždy potom zomrú všetky. Ak stratíme nádej, nedokážeme nájsť vieru a stratíme aj dôveru a potom nedokážeme nájsť Lásku k nikomu, ani k samým sebe a zomrieme. Ak stratíme dôveru, strácame potom nádej. Potom sa vytratí viera a opäť nenájdeme Lásku. A keď nemáme v sebe vieru, nemáme ani nádej a dôveru a zase nenachádzame Lásku.

Aby sme našli Lásku, musíme nájsť VIERU, NÁDEJ i DÔVERU. Potrebujeme pochopiť, že sú nerozlučné, nedeliteľné a nerozdielne. Sú jedna. Ako trojjedinosť. Vždy to tak je.

Ale my to rozdeľujeme. Vnímame ich oddelene. Nechápeme, že sú súčasťou toho jedného a  istého. Ani sme nepochopili, že keď strácame  jednu z nich, tak strácame aj ostatné a tým stratíme svoju SLOBODU. Uväzníme samých seba a preto zomierame, lebo Láska je tým, čo potrebujeme a ona k nám potom nemôže prísť a zomrieme.

Zomierame, pretože nemáme Lásku.

Aby sme mohli žiť, potrebujeme Lásku. Je našou súčasťou. Bez nej žiť nedokážeme. Tak sme boli stvorení. Sme Láska. Bez Lásky prestávame existovať. Všetko čo je, je Láska. Všetko bolo stvorené z Lásky a všetko je súčasťou Lásky.

DÔVERA JE VLASTNE NAŠA VNÚTORNÁ SILA. Keď  máme dôveru, tak veríme. Potom vidíme samých seba. Keď veríme v samých seba,  dokážeme použiť svoju vnútornú silu, ktorá nám bola darovaná. KAŽDÉMU. KAŽDÉMU PRI SVOJOM ZRODE ROVNAKO!!!!

Je na nás ako si dokážeme dôverovať a veriť, aby sme svoju vlastnú vnútornú silu dokázali používať. Ak si veríme a dôverujeme, dokážeme ČOKOĽVEK.  Dokážeme TVORIŤ, TVORIŤ S LÁSKOU, tak ako tvorí Boh. Všetkých nás to naučil.  Všetkým nám to daroval. Všetci sme jeho milované deti.  Každému z nás dal dar, aký má ON sám. Potrebujeme pochopiť, že tvoriť dokážeme a môžeme len s Láskou. Neexistuje iný nástroj tvorenia. Tým je len Láska, čistá, bezpodmienečná, bezhraničná, všeobímajúca, milujúca, láskavá, súcitná, milosrdná. Len takáto Láska dokáže tvoriť. Môžeme stvoriť čokoľvek chceme. A tento dar má každá duša.

Sami sebe tento dar berieme tým, že nedovolíme láske, aby bola našou súčasťou, aby vstúpila do našich sŕdc a berieme jej ho tým, že  strácame vieru,  dôveru a nádej súčasne, i jednotlivo. Je to jedno, lebo sú spojené navzájom. Potrebujeme to pochopiť, precítiť, aby sa to stalo súčasťou našich buniek.  Vedeli sme to. Mali sme toto poznanie, ale dovolili sme, aby nám to bolo zobrané.

Neviem prečo sme to dovolili. Začali sme pochybovať o sile Lásky.

Prečo ? STRACH. Strach nám povedal, že on je mocnejší ako Láska. Strach nám povedal, že dokáže vytvoriť viacej ako Láska. A začali sme pochybovať o sile Lásky. Dovolili sme strachu, aby nám zobral našu vnútornú silu. A tak nás strach začal ovládať. Manipulovať nás. Strach nás naučil vytvárať falošné predstavy, aby zakryl Lásku, aby sme ju nedokázali vidieť, vnímať, ba dokonca sme ju prestali cítiť. Potrebujeme pochopiť, že len Láskou dokážeme tvoriť. Nie strachom. Strach dokáže vytvoriť len falošné predstavy. Iba Láska dokáže vytvoriť harmóniu bytia a zboriť ilúzie vytvorené strachom.

Ako to spraviť? Máme konečne prestať bojovať so strachom. Naším bojom ho podporujeme. Dokonca sme začali so strachom obchodovať. Obchodujeme s ním preto, lebo si neveríme. To je tá strata dôvery. Je to ťažké. Je to veľmi hlboko v nás. V každom z nás, v spoločnosti,  vo vedomí aj v nevedomí spoločnosti. Obchod so strachom je veľmi rozšírený. Je hlboko zakorenený. Treba začať kráčať. Krok po kroku. Uvedomiť si svoju vieru, posilniť nádej a prijať svoju vnútornú silu cez dôveru samého k sebe a tak posilníme svoju úlohy lásky, aby sme dokázali prestať obchodovať so strachom  a  následne s ním bojovať. Je to na každom z nás.

Uvedomenie je potrebné prijať každým jedným ( človekom). Až potom sa môže zmeniť spoločnosť. Jej vedomie i nevedomie. Strach  nemôžeme vyhnať, nemôžeme s ním bojovať. Potrebujeme mu ukázať silu Lásky.  SILA LÁSKY, ktorá je v každom z nás. Láska ktorá je v každom z nás, je naša vnútorná sila.

Keď prijmeme lásku, ako vnútornú silu, prestaneme mať potrebu s ním bojovať On ( strach) sám potom pochopí, že tu už nemá miesto. Lebo to miesto, ktoré sme dali strachu zaplní Láska. A v tom prestaneme bojovať aj sami navzájom.Tým, že bojujeme proti sebe, ale aj voči sebe, tak posilňujeme strach okolo nás, ale aj v samých nás.  Je to cesta nie len jednotlivca, ale aj celej spoločnosti, celého ľudstva. Lebo aj my sme jeden od druhého závislý, ako tie hviezdy. Sme celok.  Potrebujeme to pochopiť aj ako celok.

Je to dôležité pochopiť, že keď máme súcitnú Lásku dokážeme pochopiť každú ľudskú bytosť. Dokážeme pochopiť jej konanie, ktoré je ovládané strachom. Dokážeme súcitom, ktorý je v srdci, precítiť ako je tá ľudská bytosť  v zajatí strachu.

Nech poznanie sily lásky vás sprevádza k posilneniu viery, dôvery a nádeje v každom okamihu vášho života.

Janka Bálintová

Ilustračný obrázok: „ Mandala súcitnej lásky“– maľované na skle. Autor: Mgr.Janka Bálintová

Pre www.svetlozeny.sk  napísala Janka Bálintová. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnym odkazom.

V prípade záujmu o regresnú terapiu ma možete kontaktovať prostredníctvom kontaktného formulára na stránke nižšie, mailom na: svetlozeny@gmail.com či telefonicky: 0911 756 324