Sebaprijatím k slobode…

Čo znamená sebaprijatie? Veľa sa píše o tom ako spraviť to či ono, ale ako to urobiť aby to fungovalo?

.…Prijmi seba samú taká aká si…..

Tak ako mi znela hudba v ušiach IL DIVO, ktorá ma hlboko zasiahla a pri ktorej mi stekali slzy ako drobné hrášky po tvári v tichu večera, tak mi zneli tieto láskyplne vyslané slová paradoxne síce už môjho bývalého manžela ktorého si vážim, ako echo…

Dlho som sa to snažila urobiť a myslela som si, že som to už zvládla. Pri úprimnom skúmaní seba som si musela priznať, že nie. Možno až teraz. Síce mi to už dávno hovoril. Zistila som ale, že som to nepochopila, resp. nevedela som urobiť ten posledný krok. Nepoznala som ho. Veľa som toho síce urobila – podľa teórie- ako sa mať rád, dopriať si, starať sa o seba atď. Ale to hlavné mi v tom unikalo.

Nasledujúce slová zo mňa vytryskli ako gejzír slov a lásky- ktoré som písala na ulici na zdrapy papiera a reklamné letáky, zastávke MHD i počas cesty v horúčave, ľudia sa dívali, ale bolo mi to jedno. Táto obrovská emócia AHA efektu, poznania a neustále znejúcich tónov hudby mi dávali krídla a naozaj asi po prvý krát prežila aká je láska k sebe-sebaprijatie a čo to znamená.

Nádherný hlas svetelnej bytosti mi hovoril:

„Prijmi seba samú. Nie to čo by si chcela byť. Tu a teraz. Nemôžeš byť niečím iným čím nie si. Darmo to chceš. Keď prestaneš mať na seba nároky a pohľad v ktorom chceš naplniť priania alebo potreby druhého, vtedy sa prijmeš a budeš naozaj šťastná. Šťastná sama so sebou a zo seba. Nechci byť iná ako si. Si milovaná presne taká aká si. A máš byť taká. Nebola by si to už ty.“

Potom išli myšlienky ďalej a otvorené srdce počúvalo.

Pochopila som, že ide o hlboké prežitie pocitu- som dostatočná sama pre seba. Byť dostatočnou sama pre seba znamená pochopiť, zvnútorniť poznanie dostatočnosti vlastnej hodnosti, nielen hodnoty, lebo to je len všeobecný pojem. Docvaklo mi. Nechcieť byť inou v tomto význame. Nie že sa nemáme meniť a má nám stačiť aký sme, ale prijať sa tu a teraz, taká aká som a to so všetkým. Na tej úrovni ktorej som, nie na ktorú by som sa chcela dostať, kde byť. Tam vzniká pocit neúplnosti, nedostatočnosti, nespokojnosti, malosti, nízkej sebahodnoty, sebaúcty. Milovať seba aj s tým čo bolo, čo mohlo byť keby…

Je to stav bytia, mysle, ale hlavne srdca. To je to hlavné a to mi unikalo. Keď som to dostala do srdca- BENG – zarezonovalo, pochopilo, precítilo a zažilo. Od pochopenia k prežitiu je už len krôčik-malý, veľký, pre každého iný.
Je to proces v ktorom sa máme prijímať taký aký sme. Každý deň. Máme pokračovať na svojej ceste, tvoriť, robiť zmeny, meniť sa. Nedá sa povedať, že raz sa prijmem a mám to za sebou. Ja som mala také vnútorné nastavenie. A pritom som to hlavné neurobila. Je to o každodennom prijímaní seba, lásky k sebe, druhým, Bohu, vesmíru.
Ďakujem za toto pochopenie, vhľad.

Je to ako modlitba, ktorú každý deň vysielame a to je jedno ku komu, čím približujeme svojho ducha, dušu, bližšie ku svetlu, láske. Tak aj v tomto zmysle to vnímam ako každodenné prijímanie seba, čím sa približujeme k svojmu srdcu, svojmu vnútru, láske k sebe a zároveň hlasu duši. Modlitba znejúca cez seba -sebaprijatie, cez zvnútornenú lásku srdca smeruje priamou cestou k Bohu. Je to zároveň o každodenno umieraní ega, ktoré nás pohlcuje a oddeľuje od Zdroja -lásky, celku, Jednoty.

Ide o prijatie seba či ako vydatú, rozvedenú, samo žijúcu, v krásnom či nefunkčnom vzťahu, v akomkoľvek rozpoložení, či stave. Ide o prijatie seba presne v tom momente, v ktorom sa nachádzame. Bohatá či chudobná, veselá či smutná, zdravá či chorá, vysoká či s kilami navyše.

Som. Ale zároveň SME.

Lebo sme súčasťou celku, ktorý naše vnútorné sebaprijatie utvára. Vytvára pôdu pre Jednotu seba samého, so sebou, následne pre druhých, celok a to už je Sme. Je to prijatie aj svojich neistôt, starostí, strachov. Keď ich prijmeme pretože sú našou, mojou súčasťou a keď prijmeme že našou súčasťou je Boh, Stvoriteľ a my sme Jeho súčasťou, tam neistoty a strachy končia. Roztopia sa vo svetle do svetla a premenia na svetlo. Pretože Boh je láska.

Je to pocit vnútornej slobody, že už nemusím nič, byť niekým iným pre iných, ale byť naozaj sama sebou, bez hry, pretvárky, snahy byť lepšou, krajšou, inou. Toto som Ja, v svojej holej podstate. A som krásna. A toto poznanie ma oslobodilo. Je to obrovská životná lekcia.

Možno vám pomôžu tieto riadky na vašej ceste sebaprijatia. Je to veľmi dôležité. Pre mňa je to akoby sa mi otvorilo nebo. Bez zábran a obmedzení. Oslobodenie je dar, ktorý s veľkou vďakou prijímam.

Nedávno sa ma pýtala jedna žena, či som prijala samú seba a aká je moja sebaláska. Povedala som jej, že robím čo viem, ale presne jej neviem odpovedať. Dnes by som jej už vedela povedať.
Dar, ktorý som dostala ukončením vzťahu je poznanie a získanie slobody cez sebaprijatie. Získala som slobodu samej seba, pre seba, ale zároveň cez otvorenosť k druhým slobodu konania, rozhodovania, myslenia. V láske a pre lásku.

Z hĺbky srdca ďakujem.

Je to drahá daň za slobodu?

autor: Janka Bálintová

Pre www.svetlozeny.sk napísala Janka Bálintová. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.