„Zákon milosti je láska. Ak niečo pre druhých robíme z lásky a súcitu, dávame milosť.“
Články z môjho pera
Do tejto časti vkladám vlastné články, myšlienky, názory. To, o čo sa chcem s Vami podeliť.
Ako bezpodmienečná Láska sme sem prišli. Preto sme sa narodili. VŠETCI. Ako čistá, nekonečná a bezpodmienečná Láska. Ten pocit si dokážeme udržať, len na veľmi krátky čas. Rýchlo ho strácame a v našich životoch potom nachádzame len krátke okamihy, kedy sa dokážeme do toho stredu bezpodmienečnej Lásky vracať. Keď to chceme zmeniť, treba naše deti vychovať tak, aby sme dokázali v nich nechať otvorené ich srdcia, aby mohli byť v strede bezpodmienečnej Lásky.
Tým že vytvárame krutosť voči sebe, tak ju vytvárane aj voči druhým a voči svetu.
Ako sa rozhodujeme? Je vždy správne? Je s ohľadom na seba, druhých, situáciu, Zem, či všeobecné dobro?...
Aj pomocou tejto Splnovej mandaly môžete sa prepojiť, spojiť, vnímať a pracovať s energiou luny či už v meditácií, alebo akýmkkoľvek spôsobom ktorý vám vyhovuje.
Láska ale nie je potreba. Je to emócia, vnútorný stav bytia.
Láska uzdravuje, odpúšťa, dáva slobodu, nevlastní, nebojuje.
Láska je mier, harmónia, sila, ktorá posúva vpred k sebe samému i druhým, celému svetu.
Lásku žijete, láskou dýchate. Láskou sa prebúdzate i usínate. Lásku dávate i dostávate.
Ale čo je najdôležitejšie, bol o veľkej , trvalej a bezpodmienečnej Božej láske ku mne, ktorá ma neustále sprevádzala a dala mi spoznať, zažiť, precítiť to čo je v živote najdôležitejšie.
Je to ako modlitba, ktorú každý deň vysielame a to je jedno ku komu, čím približujeme svojho ducha, dušu, bližšie ku svetlu, láske.
Bezpodmienečná láska nie je pocit, ale stav. Stav mysle, srdca, v ktorom prežívame vnútorný mier, pokoj, súcit voči všetkému a všetkým.
V poslednom období som sa zaoberala témou zhovievavosti. Rozmýšľala som, resp. som sa snažila vnútorne precítiť, prečo v dnešnej dobe absentuje táto kvalita emočného chápania. Čo vlastne obsahuje, prečo ju potrebujeme, na čo nám slúži.
Zvláštnym spôsobom ma priťahovala cestička, ktorá mi bola známa i zároveň neznáma. Poddala som sa nutkaniu ísť po nej. Cestou som si všímala rozkvitajúce jarné kvietky, lúče slnka, ktoré ich pohládzali, i vzduch voňajúci po rastúcej tráve. Kráčala som úzkou cestičkou, ktorú lemoval nádherný zelený koberec práve rastúceho medvedieho cesnaku.